Klamári. THE END :)
Pomaly som otvorila oči. V izbe vládol chládok. Vonku bolo hmlisto a kvapky vody z neba pomaly dopadali na vlhkú zem. Vzdychla som si. Ležala som v cudzej posteli a k tomu bez podprsenky. Na sebe som mala len nohavičky a akési staré, dlhé tričko ktoré mimochodom nádherne voňalo. Ako levanduľa s drevom v spojení.
Hned som pochopila komu patrí tá vôňa, či tričko v ktorom som spala, ba aj samotná posteľ či dom v ktorom sa práve nachádzam.
Kristian Polomský prišiel do môjho života náhle ako búrka s tepla, no on sa tak skoro nevyparil.Nie a nie sa ho zbaviť. A povedzme si pravdu, zvykla som si svoj voľný čas tráviť v jeho blízkosti.Očaril ma. Neviem presne či to bolo tou dotieravosťou a drzosťou alebo tím krásnym polo úsmevom ale očaril ma. Najhoršie na tom je, že ja viem že robím chybu ale jednoducho mám chuť hrať jeho hru.Dúfam, že ju vyhrám. ale ako sa hovorí ,,Kto nemá šťastie v hre má šťastie v láske." Ja ho nemám ani tam ani tam ale človek si zvykne, prispôsobí sa. Musí.
"Snívaš o mne?" ozval sa Kristian stojací na rozhraní dvier.
"Uhádol si." Rozhodila som rukami.
Usmial sa, tak prekrásne. "Ako si sa vyspala?" sadol si ku mne na posteľ. Oprel si hlavu o ruku a prebodával ma svojimi zvláštnymi očami. Pritiahla som si paplón bližšie k telu. Úplne som sa do neho zababušila. Tak aby nič nevidel. "V mojom tričku." dodal po chvíli ticha so smiechom.
"Fajn." pousmiala sa. Bol priam na zožratie s týmto výrazom v tvári. Síce na mňa tak žiadostivo hľadel bol rozkošný. Vlasy mal rozstrapatené a na sebe akési tepláky a voľné tričko. Ani som si to neuvedomila a zistila som, že aj ja na neho takto hľadím. Žiadostivo. Odvrátila som tvár von oknom.
Rozosmial sa. Ironicky, ako inak.
Viem, viem, viem úplne som osprostela, ale čo už. Každý sme nejakí. Niektorý su blázny a niektorí svedci. Môžem ja zato, že patrím k tím prvím. Nie, je rozhodnute. Rozhodla som sa už viac nečakať, nemyslieť na názory ostatných a robiť to čo chcem ja. A ja chcem jeho.
Otočila som sa mu tvárou v tvár a prehrabla prstami po jeho roztrapatených vlasoch. Ukazovákom som mu schádzala čoraz nižšie až k spodnej pere. Prekvapene sa na mňa díval. Netrvalo to však dlho. Hned ako som sa prstom pokúsila dostať do jeho úst, prevalil sa na mňa.
Teraz som sa pre zmnenu začala smiať ja. Rýchlymi a dosť nemotornými pohybmi ma vyzliekal s trička snažila sa vopchať mi jazyk do úst. Takže takto to chceš? Takto? Fajn.
Roztiahla som mu nohy a so smiechom čakala kedy...
„Prečo?“ aj teraz ked vedľa mňa ležal nahý, mala som pocit, že mi nepatrí. Aj po tom všetkom čo sme povystrájali. Ako dvaja blázni.
„Čo prečo?“ musela som sa smiať. Vidieť na jeho tvári prekvapení výraz je ako boží dar.
„Prečo som sa zamiloval práve do teba?“
Smiech sa stupňoval, začala ma bolieť sánka. „Ti to nevieš? Predtým než som ťa dobre spoznala povedala by som, že si bol schopný milovať len seba. A teraz? Prečo? Lebo sme rovnaký Kristián. Čiže keď miluješ mňa je to akoby si miloval seba.“ Pousmial som sa a vstala s postele. Snažila som sa nájsť medzi tou kopou oblečenia čo bola porozhadzovaná na zemi nájsť kúsky toho svojho.
„Obidvaja klameme sami seba.“ Skonštatoval a uprel zrak na biely strop.
„V čom?“ nepochopila som pre zmenu ja.
„Veľmi dobre to vieš. Stačí sa zamyslieť.“ Postavil sa a začala sa obliekať.
Zarazene som postávala a snažila sa prísť nato čo sa to dnes s ním deje. Obvykle po prebdenej noci srší humorom a chlipníckymi poznámkami. Ale teraz?
„O čom to hovoríš?“ stála som pred ním len v spodnom prádle a on sa na mňa ani nepozrel. Ničilo ma to. Je už rok čo by za jednu noc zo mnou dal všetko a teraz nič. Možno som mu nemala tak ľahko podľahnúť a nezačať u neho prespávať, lenže nešlo to. Nešlo odolať jeho očiam a zvodnému úsmevu. Po čase sme si náklonnosti začali prejavovať aj na verejnosti. A teraz už všetci vedia, že tvoríme pár. Nie, každý však vie, na čom je náš vzťah založený. Nám je to však jasné, obidvaja to dobre vieme ale priznať si to je nepredstaviteľné.
„O tom...“ prstom mi prechádzal po prsiach, pomaličky postupoval nadol až k nohavičkám.
„O čom?“ začínal ma znervózňovať.
„Chceš ma zničiť?“ zvraštil tvár.
„Ja ti nerozumiem.“ O krok som odstúpila, oprela som sa celou svojou váhou o stenu. Začínala som mať zlý pocit, s tohto rána. S neho. Že prečo? Lebo som presne vedel kam tím všetkým mieri, a vedela som ako sa to všetko skončí. Ale ak som už začala klamať musím to dokončiť. Bez klamstiev by nič nebolo tak ako je. Bolo by to oveľa, oveľa...krajšie.
„ Ale rozumieš. Poznám ťa. Viem o tebe všetko. Úplné všetko.“ Priblížil sa ku mne. Rukou mi hladil tvár.
„Viem, že s ním spávaš. Viem to!“
Ani neviem ako, no po lícach mi začali stekať mokré kvapky vody. Slanej vody, vychádzajúcej s mojich očí.
„Milujem ťa.“ Dokázala som vydať cez vzlyky. Kiež by som mohla. Tak veľmi som chcela povedať mu tú pravdu. Všetko, úplne všetko o tom prečo som mu neverná. Prečo spávam s Matejom, ale nemohla som. Bolelo by ho to ešte väčšmi a ja neznesiem pohľad na jeho bolesťou poznamenanú tvár. Preto mu musím klamať. Nemôže vedieť tú pravdu, to že Matej ma znásilnil a nútil ísť na potrat. A teraz ma vydiera s tím, že to každému povie. Samozrejme pokiaľ s ním bude spávať nič sa nik nedozvie.
„Aj ja ťa milujem,“ smutne sa usmial a vytiahol nôž, ktorý po celý čas skrýval za svojím chrbtom. Ani na chvíľu nezaváhal. Pobozkal ju tak vášnivo ako to len šla a vrazil jej ho rovno do srdca. Tak aby čo najmenej trpela. Aby necítila tú bolesť ktorú včera pocítil on.
Rýchlo tisol nohu na pedál s plynom a vychutnával si vietor ktorý mal vo vlasoch. Aj teraz v nich cítil jej teplé ruky. Pretrel si rukou uslzenú tvár a znova zbadal zvyšky jej krvi čo mu prischli na rukách. Nechal ju tam ležať v kaluži krvi a odišiel. Nasadol do auta a vybral sa preč. Obidvaja milovali vietor vo vlasoch. Milovali klamstvá, preto lebo im dávali pocit, že sú niečo viac. Áno, aj on jej klamal. Ale nemohol sa jej priznať s tím, že je adoptovaný. Matka ho opustila keď mal 6 rokov a dala ho do detského domova. Áno, mal šťastie dostal sa do bohatej rodiny. Všetko dopadlo výborne. Pomyslel by si človek. Lenže nič tak nebolo, nikdy necítil lásku, ani jedno milé a chlácholivé slovo. Vždy to bolo len o tom istom, dávali mu najavo že je niekto iný. Len obyčajná nula. Aj to jediné šťastie čo mal mu zobrali. Jeho maličkú sestričku, tú pravú. Jedine ona ho mala rada. A Darinka, teda aspoň si to do včerajška myslel. Myslel si že konečne našiel človeka ktorého bolo ľahké milovať. Toho kto v ňom prebudil tak hlboko zakopaní cit. Lásku. S ňou jedinou sa cítil dobre, cítil sa šťastný. A ona? Takto ho zradila. Nemohol sa jej viac dívať do očí, nemohol s ňou dýchať spoločný vzduch. Nie v tomto svete. Uvedomil si jedno.
Nikdy neklam. Nie človeku od ktorého očakávaš že ti nebude klamať. Lebo jedine klamstvo dokáže zlomiť tak silný cit ako je láska.
Posledný krát do seba nasal vzduch a šľapol na plyn. Privrel oči a predstavil si jej usmiatu tvár, ktorú tak miloval, ako sedí za lavicou a zvodne naňho hľadí. Už vtedy vedel, že ju milovať bude navždy. Potom už necítil nič, len bielo svetlo v zákutiach tmy a jej telo blížiace sa k nemu na pomoc. Napriek všetkým klamstvám a tomu čo prežili sa miluju.
Už ani smrť ich nerozdelí.
Komentáře
Přehled komentářů
Perfektny pribeh ..:)
:-*
(rika, 4. 8. 2011 14:24)
moja ani newes ako strasne si to vázim ze si to dokoncila :-* lubím ce :-* a krasne si to dokoncila moja :-* si užasná :-*
PRE DADU :)
(IKa, 30. 7. 2011 20:55)
Lebo ty si hovrila že jedina chyba v mojich pribehoch je že nikdy ich nedokončim :D Tak tu to máš moja :) Pre teba :) :*
Už ani smrť ich nerozdelí....musela som to tu použiť :)
:)
(Sjus, 9. 9. 2011 13:16)