Hned ako odišla vyložila som si nohy na lavicu.Čo tam potom že mam sukňu nebudem tu trpnúť.Čítala som dejepis ked som zacítila ako mi niekto hýbe s nohami.
Kristian sedel na mojej lavici a moje nohy mal prekrížene okolo svojho pásu.Hľadel mi pod sukňu.Až som sa striasla ale hned som začala hrať.
Usmiala som sa naňho.Obetoval mi to.Všimla som si ako na nás Katarína udivené hľadí.No jasne ,že je to čudne.Ale nech sa Kristian pozerá ked chce.Viacej aj tak mať nebude.Prečo neurobiť chlapcovi radosť.
"Páči?"musela som sa spýtať.
"Páči."odpovedal hned a položil mi ruky na stehna.Začal mi po nich šúchať hore dolu.Cítila som, že aj Barbora na nás hľadí.
"Ak tie ruky do sekundy nedáš dole, zabijem ťa."povedala som jemne.
Zložil ich.Ani ta sekunda neubehla."Dakujem."
"Takže pozerať sa môžem ale chytať nie?"
"Čo oči videli a ruky nechytili akoby sa ani nestalo."dala som si z neho dole nohy.
Zasmial sa."Cez víkend som sam doma."
"A čo mam ta prísť postrážiť pred zlodejmi?"ani som sa na neho nepozrela.
"Nie,stačí ked roztiahneš nohy."
Začala som sa o dušu smiať.Chlapec vie byť vtipný.To musím uznať."Prepáč, ale s úbožiakmi nespím."tentokrát som mu už venovala krásny ironický úsmev.
"Takže ja som úbožiak?Vôbec nič o mne nevieš tak nesud."vrátil sa na svoje miesto.
Mala som pocit akoby sa urazil.Ignoroval ma.No nie dočista,vlastne ma ani nemal kedy ignorovať ale to, že sa ani raz neotočil a len kecal s chalanmi ma hnevalo. Najradšej by som cez víkend k nemu prišla a tie nohy mu roztiahla.Ani by ma prosiť nemusel.Vážne sa mi páčil tak čo je natom, žeby išlo len o sex.Ved budem mať 19 a aj tak ma už všetci pokladajú za štetku.Síce som mala len jedného.Ale kašlať na nich nech si mysli kto chce čo chce.Ja niesom taká.Čo mi to vôbec napadá.Sex bez lásky?Ano,raz som ho už mala a to mi stačilo!
"Vi v zadu podte so mnou s niečim mi pomôžete."oslovila nás triedna.Teda mňa Katarinu Kristiana a Kamila.
Zaviedla nás do jej kabinetu,že vraj mame potriediť učebnice.Super.Hned ako odišla ozvala som sa ku Kati."Druhy deň sme v škole a už nas buzerujú."pozerala som na kopec učebníc.
"Tvoje ručičky na to niesu zvyknuté.Najradšej chytajú niečo iné čo."nadvihol obočie.
Musí byť takí protivní?Ved som mu nič neurobila, nechápem prečo sa ku mne takto správa.To skôr on je takí.
Zachmúrila som sa naňho a začala som ukladať učebnice.Čo mu mam na toto povedať?Už aj on.Každý ma nenávidí.Prečo mi to musí robiť?Vážne sa mi začínal páčiť.Nahnevalo ma to.Hrozne ma to nahnevalo.Nie som žiadna štetka a nikdy by som neurobila to čo o mne všetci tvrdia ale ja nemôžem zato,že si ma nikto nechce vypočuť.
Postavila som sa a zahľadela naňho.Nepozná ma,nemá právo hovoriť niečo také.
"Hovoríš mi,že ta nemám súdiť lebo ťa nepoznám a čo robíš ty?"zhodila som masku po prví krát po veľmi dlhej dobe.Nechcem aby si to o mne myslel nie on!"Súdiš ma podľa jedného videa a nejakých klebiet či oblečenia.Človek sa nezkladá s toho ale zo srdca vieš."zasmiala som sa zase ironicky"Zvláštne ako všetci verite Barbore a tomu..."nedokázala som vysloviť jeho meno,"...a jemu.Chcela som jej to vysvetliť ale nie nepustila ma ani k slovu.A teraz ja som ta štetka.Keby si ma bola vypočula všetko by mohlo byť iné ale načo by ma počúvala račej verila chalanovi s ktorým chodila pol roka, než naj kamoške.Nikdy by som jej neublížila,nie jej.Lenže ona to urobila.Tak čo som mala robiť.Aj tak mi nikto neveril.Ale ja sa nebudem kôli nikomu meniť,preto že sa mu nepáčim taká aká som,vieš.Tak ma láskave nesúd."
Hľadel na mňa a asi sa snažil vstrebať čo som mu práve povedala.Len som sa zahľadela na Katarinu a Kamila a sadla som si opäť na svoje miesto.Hodnú chvíľu len tak stál a mlčal.
"A čo sa stalo?"sadol si oproti mne.V jeho očiach som zbadala pochopenie a pokoru. To ma zarazilo.Niečo také som od neho nečakala a potom ma zarazil ešte viac.
Len som sa poobzerala navôkol seba.Nie nemôžem mu to povedať.Hanbím sa!
"Čo robíš dnes poobede?"zadíval sa na mňa.
Zarazila som sa.To akože chce ísť so mnou von?Len tak?Nechce ma už pretiahnuť? Alebo ma chce prve zbaliť?O to sa už snažiť nemusí ale nechápem to.
"Neviem.Ale pravdepodobne budem musieť ísť s bratom von."
"Aha.Tak sa stretnime o 15:00 pri preliezkach na našej ulici alebo tam kde bývaš ty?"usmial sa.
"Dobre,na tvojej ulici."Čo to hovorím?Toto som nemala ved to nejde.Neviem prečo ale proste to nemôže ísť.Na prvej hodine chcel aby som mu roztiahla nohy potom sa so mnou ani nebavil a teraz si máme dať rande?Trochu nechápem jeho zmýšľaniu. Ale nemohla som mu povedať nie.Nemohla ani vtedy ani teraz.
Dominik bude chcieť ísť určite opäť von takže to by nemal byť problém.Ale ako mu vysvetlím kto to bol?Ako ho poznám hned to vykecá mame a ocovi.A ty ma zabijú. Po tom čo sa stalo minule mi už vôbec neveria.Ano aj oni skočili na pascu tím dvom. Každý im uveril.Len Domik zostal zo mnou a správa sa ku mne tak ako predtým. Vlastne je jediný kto sa so mnou vôbec rozpráva.A aj Kristian. Opýtal sa ma čo sa stalo.Nikto pred ním sa ma to nespýtal.Jednoducho mi neverili.Ale verí mi on?
Jasne,že nie.Poznáme sa len dva dni.Name dôvod mi veriť.Ale možno časom.Páči sami.
Celí čas bolo ticho.Nikto ani len hlavou nemykol len sme rozdeľovali učebnice.Asi sa Katarina s Kamil cítili trápne pri tom čo som tu pred chvíľou vybuchla.Neviem prečo nič nepovedali.Kamil bol vždy takí ukecaný a teraz?
"Tak už máte?"zaznelo od dverí.
"Hej."odpovedal rýchlo Kristian a hned sa aj staval.
Rýchlo sme už len zišli do šatne a obuli sa.A ide sa domov.A potom s Kristianom na rande...Je to vlastne rande?Vlastne neviem čo to robíme.Viem,že chce ísť len preto lebo zistil,že ak sa ku mne bude správať takto tak mu nedám.Ale bolo fajn, že sa ma nato opýtal. Nedokážem sa s ním vyspať bez lásky.Síce s mojej strany sa tam už niečo rysuje. S jeho určite nie.Až potom by som sa cítila ako štetka.A ty ľudia čo ma tak volali by mali naozaj pravdu.A to nechcem.
"Takže o tretej?"vyrušil ma zo zamyslenia Kristian, ktorý práve vychádzal zo šatne.
"O tretej."usmiala som sa.
"Ahoj."povedal a odišiel.
Doma som strávila hodinu prehadzovaním vecí v skrini.Vážne ma to už štve.Mám toľko vecí a zrazu neviem čo si mám obliecť?Je toto normálne.Nemôžem sa stresovať len preto,že s niekym idem von.Aj ked je to Kristian.Aaaaa, mam chuť sa vykričať. Nikam nejdem.Čo keby som tam len tak jednoducho neprišla?Lenže ja tam chcem ísť.Naozaj mi šibe.Nikdy som sa takto ešte pred žiadnym rande nestresovala. Kašlem na oblečenie idem sa namaľovať.
Načapala som si na svoj ksicht asi kilo make-up u a k tomu špirála (vážne dosť špiraly),ceruzka balzam,lesk......No ked som sa pozrela do zrkadla zistila som, že tam asi stojí niekto iní nie ja.Možno do školy som sa takto niekedy maľovala.Ale von?To nie,nikdy!Nebudem predsa so seba robiť šaša ked je vonku +30.Odmaľovala som sa a začala odznova.A tentokrát to už nemôžem pokašlať.
Naniesla som si len jemný balzam na pery a trochu špirály.To som bola ja.Nikdy som sa rada nemaľovala.Kašlať nato čo si pomyslí.Som taká aká som!
Pozrela som sa na hodinky.14:12,to stíham.Hned ako som to Dominikovi povedala ,zavesil sa na mňa.Nič iné ako "kedy už pôjdeme" mi od vtedy ani nepovedal.
Na seba som si natiahla len nejaké obyčajné tričko bez výstrihu.To som teda už dlho nemala.A kraťasy.V rifliach by som sa asi roztopila.
"Je ti niečo?"vyrušila ma mama.
Mám jej snád povedať, že idem na rande.Mimochodom po dlhých ôsmych mesiacoch.nie nepoviem jej to.Načo by som jej to aj vravela.Uverila by mi vlastne ak mi vtedy neverila?Vlastne si ani nepýtala vysvetlenie.Tak teraz jej zas ja nebudem nič vysvetľovať.
"Nič.Len sa mi nechce ísť von ale Domkovi som to už sľúbila."povzdychla som si.
"Tak už chodte.Doma aj tak nič nerobíš."zase začína.Ona snád nevie nič iné len ma buzerovať.Ved prečo nie?Už ma to serie.Ten krik nieje až takí zlý nápad.
:)
(IKa, 12. 4. 2011 18:02)