Príbeh...
Stojím a hľadím pred seba.
Bez jedinej nádeje hľadím na muža, ktorý zomiera.V mojom náručí.Jeho duša zomiera.Uteká a nie je možne zastaviť ju.Beží najďalej odo mňa.Do náručia druhej bez povšimnutia odchádza.Zomrela a našou láskou.
Bral všetko čo mu prišlo do cesty.Bol tornádo, ktoré nik nemohol skrotiť.Na pohľad tak krásne a z vnútra tak prázdne.Vravieval mi "Ľúbim ťa láska" a podvádzal ma.Dala by som mu aj svoju kostnú dreň, dala by som mu seba.Tváril sa , že pre neho niečo znamenám a pritom som bola ako ďalšia iná.Bozkával, hladil s láskou. Predstieranou láskou.Takou o ktorú žiadna žena nestojí.Ale ja som len jeho malé dievčatko, vravieval mi.Vravieval mi toľko krásnych vecí no napokon aj tak odišiel. Povedal ahoj a rozutekal sa preč.Stál a pritom utekal.Cítila som ako ho strácam. Každou sekundou bol dalej odo mňa.Stačilo povedať jedno áno a bol preč.Dovolila som mu aby si ma "zobral" a on zobral moje srdce a odišiel s ním preč.Čo najďalej odo mňa.Nebolo možné zastaviť ho.